Rada by som vám ich všetky porozprávala, ale mám určité zábrany. Ide predsa o môj svet, moja dokonalá realita, ktorá mi pomáha prežiť tú skutočnú. Každý máme predsa svoj svet. Alebo sa mýlim? snívame o veciach, ktoré sme chceli a nikdy nedosiahli. Smutné je, že sme sa o to ani nikdy nepokúsili. Teda, nechcem všetkých hádzať do jedného vreca. Sú svetlé výnimky, ktoré majú tú odvahu bojovať za svoje sny. Oni sú tie padajúce hviezdy nádeje.Aj ja by som chcela byť tá hviezda. Premeniť sa na sebavedomého človeka, bez strachu z budúctnosti. Prežiť svoju prítomnosť naplno. Pritom je to tak neskutočne jednoduché. Ráno sa musím postaviť s úsmevom na tvári, lebo s ním ide všetko ľahšie. Pár minút by som mala venovať modlidbe aby bolo všetko ako má byť. Potom sa samozrejme obliecť, umyť a pri odchode sa pozrieť na svoje nové, šťastné ja. Smiať sa celý deň, veď plakať môžem zajtra a navyše nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie. Tak si to musím jednoducho užiť, lebo ani ja a ani vy netušíteme, čo prinesie slnečný, či upršaný zajtrajšok.A večer pri rekapitulácii môjho pracovného dňa poďakovať za celý deň. Či už bol skvelý, priemerný alebo únavný. Ak som aj spravila chybu (človek predsa robí chyby, inak by sa nemohol nazývať človekom) tak sa na to povzniesť a poučiť sa. Najlepšie sa učí aj tak len na vlastných chybách.
Trošku povzbudenia v reálnej alebo vysnívanej predstave?
Poznáte ten pocit, keď vám myšlienky lietajú v hlave a váš jediný problém je ako ich dostať z hlavy na papier. Ja mám tento pocit veľmi často. V mojej dostatočne veľkej hlave s priemerne veľkým mozgom a priemerným IQ sa dejú nekonečné príbehy.